Prípojky elektriky, plynu a nová žumpa

Elektrárne nás donútili pred pripojením vymeniť spráchnivený drevený stlp za betonový, čo nám predražilo prípojku, fujtajbl. Museli sme nanovo ťahať z hlavného vedenia ponad cestu, potok, potom na nový stlp, popod cestu a do plota, investícia cca 40 tisíc, poteší takto na začiatok, začal som aj tuho rozmýšlať nad fotovoltaikou, ale tie ceny ma odradili, hádam sa to časom zlepší a nebude to taká kuriozita mať sebestačný dom.

rozkopávky kôli plynovej a elektrickej prípojke

Plynári boli daleko ústretovejší, prípojka bola nová, hlavné vedenie rovno pred plotom, takže žiadny problém. V tom čase robili prípojku zadarmo, ešte pridali aj škaredný plastový dekel na plynomer, počul som že dnes už tak štedrý nie sú.

Pri dome nás ešte čakala nedorobená žumpa, časť kameninového potrubia bola rozbitá, takže sme ho nahradili na celej trase novým plastovým potrubím, miestami vopchatým do starého kameninového. Žumpu sme ponatierali gumoasfaltom a nakoniec išla hore nová betonová deka.

zaizolovaná žumpa s novým potrubím čaká na betonovú deku

Nové kúrenie, prípravné práce – drážkovanie, plastohliníkové rozvody

Kúrenie sme ako panelákoví lenivci chceli plynové aby sme len nastavili termostat a viac sa nestarali 😉 škoda že nám tak plyn podražel medzičasom..

Rozhodli sme sa pre obyčajný plynový kotol Protherm Panter 24ktv s prietokovým ohrevom teplej vody a radiátorovým kúrením. Tie radiátory na prízemí s odstupom času hodnotím ako blbosť a určite by sme išli do podlahového kúrenia kôli komfortu a deťom ked sa hrajú na zemi. Bohužial sme ako extrémne neinformovaný v tejto oblasti ani nezateplili podlahu, takže si trhám vlasy a sypem popol kôli chladu ťahajúcemu od zeme. Panelákové deti, čo už. Čiže ak máte rozbitý celý dom, tak prízemie určite podlahovka a aspoň 10 podlahového polystyrému do nej ak vám to výška dovolí.

Radiátory sme sa rozhodli dať nové a plastohliníkové vedenie schovať do steny. Taký luxusný nástroj ako drážkovačka som nezohnal, tak som to robil obyčajnou jednokotúčovou flexou – dve drážky pri sebe a potom majzlíkom alebo vrtačkou s príklepom vybúchať, išlo to ľahko, väčšina domu je postavená z plynosilikátu alebo kvádry, akurát je pri tom prachu, takže odporúčam respirátor alebo masku.

drážkovanie v stene flexou a celá izba kompletne pokrytá prachom

Kotol a rozvody nám prišli nahodiť z firmy Aden, celé kúrenie nás vyšlo cca 120 tisíc.

Čo sa týka kúrenia – kotol nebolo v tejto cenovej kategorii moc z čoho vyberať, dnes by som určite išiel do kondenzačného (ktoré v tom čase liezli cez 100 tisíc sk), náš protherm panter má spodný výkon 9,5kW, čo je po zateplení domu strašne vela počas väčšiny vykurovacej sezony, takže cykluje a dochádza k pocitovo nepríjemným cyklom vo fáze chladnutia sústavy dokým sa zas nezapne a nezačne kúriť. Ovládaný je izbovým termostatom s hysterézou 0,5 stupňa čo bola asi najmenšia bežne dostupná hodnota, ale na prízemí sa to javí ako veľa a kotol by mohol prekúriť častejšie. Škoda, keby mal lepšiu moduláciu výkonu, tak by mohol bežať dlhšie na menší výkon a tepelný komfort by bol určite lepší, takže ak bude na spadnutie nejaká väčšia oprava, zrejme ho vymeníme za kondenzák s lepšou moduláciou výkonu.

 

rozvody kúrenia v plastohliníku zaizolované, radiatory panelové Korad

Výmena okien za plastové

Pôvodné okná boli v relatívne zachovalom stave, napriek tomu sme sa rozhodli vymeniť ich za plastové. V roku 2005 sa trh s oknami ešte len rozbiehal, nové drevené sme zavrhli kôli cene a vydali sme sa polovať na nejaký kompromis medzi cenou a kvalitou u plastových okien.

Cenové ponuky nás dosť schladili, skončili sme nakoniec pri poľskom výrobcovi Oknoplast Krakow, čož po čase hodnotím zatial ako dobrú voľbu, kovania držia, kľučky na rozdiel od najlacnejších výrobcov tiež, plasť nezožltol, rámy doliehajú, žiadne deformácie.

Demontáž starých okien sme si spravili vo vlastnej réžii, taktiež aj prípravu otvorov (preklady a vybúranie) tam kde sme okná chceli spraviť nanovo.

osadenie prekladov nad budúcim oknom

špalety sme nechali zatial tak, kedže je v pláne prerobenie celého interiéru a zvonka zateplenie fasády.

Najzábavnejšie bolo vybíjanie schodiskového presklenia zo sklobetonu, rozobrať bez deštrukcie sa to bohužial nedalo, takže sme to museli rozbiť, sklo lietadlo skoro všade..

rozbíjanie schodiskového sklobetónu

Dvere sme kúpili u toho istého predajcu Oknoplast, bohužial tam už taká spokojnosť nevládne. Dali sme sa ako veci neznalí presvedčiť na bezprahové hlinníkové dvere (čo na severe slovenska je samo o sebe blbosť) a celkovo kvalita dverí je biedna, tesnosť, presnosť.. nič moc, druhýkrát určite nie.

Okolie domu

Jar sme venovali záhrade a plánovaniu rekonštrukcie. Okolie je krásne, jar a jeseň sú farebne neskutočné, takže sme viac času strávili na prechádzkach ako prácou 😉

výhľad na kopce

Na prechádzke sme stretli aj rodinku diviakov s mladými prasiatkami, tak sme radšej hladali strom kde by sme v prípade potreby vyliezli 😉

diviaky na vychádzke

Spustnutá záhrada na jar

Ked opadol sneh, tak nás nemilo prekvapila spustnutá záhrada, ktorá sa pár rokov nekosila a bez akejkoľvek údržby.

Na zemi vrstva hnijúcej a tlejúcej trávy z posledných rokov hojne poprerastaná náletovými drevinami a všade prítomnými slivkami.

Na pomoc sme kúpili lacný krovinorez z Metra, v cene okolo 5 tisíc a ten chudák dostal poriadne na frak, neprežil ani prvú sezonu na chalupe. Plán bol taký, že s ním vykosím s kovovým nástavcom všetky tie nálety a slivky, len tento hobby prístroj nezvládol tú džunglu u nás a pri štvrtej reklamácii mi vrátili peniaze. Bola to značka MTD, celkovo kvalita a komfort práce (vibrácie do rúk, spotreba, hlučnosť, dymivosť) bola na dosť zlej úrovni. Dalšia v poradí bola Husqvarna 335 a to už je mašinka o niečom inom, vtedy stála okolo 20 tisíc a bolo to na nej aj vidieť – štartovanie na prvý ťuk, smiešna spotreba (s 5l kanistrom som pokosil cca 3x záhradu 2000m2) a ovela lepší komfort pri práci hlavne čo sa týka vibrácii a záťaže chrbtice – ked som po troch hodinách dal pauzu tak sa mi ruky netriasli ako starému gerontovi ale mohol som dalej fungovať.

Hnijúcu trávu sme čo sa dalo vyhrabali kedže som to nechcel páliť, čomu sme sa aj tak nevyhli, lebo pri najlepšej vôli sa ten bordel vyhrabať celkom nedal. V tomto treba dávať veľký pozor, vtedy sme dosť vystrašili seba aj susedov že im zhoria chalupy, terén bol už relatívne vyčistený, zdalo sa že skoro nemá čo horieť ale po zapálení zafúkal vietor a za 5 minút bol pozemok čierny. Nikdy viac..uff, s ohňom nie je sranda.